20 HODÍN OČISTCA (1947)
Kedysi najnáročnejšiu jaskyňu v Slovenskom krase sme ‚znovuobjavili‘ na deň presne po 60-tich rokoch od pôvodného objavu objaviteľom Domice Jánom Majkom v r. 1947. Majko sa sám vyjadril, že takú ťažkú jaskyňu ešte v živote nezdolal. Na sklonku života sa ho pýtali, kde by kopal, ak by chcel objaviť najväčšiu jaskyňu Slovenského krasu, a ani na sekundu nezaváhal:
„V8P“, znela odpoveď.
Majkovi strastiplná cesta tam i späť zo 40 m dlhej a 19 m hlbokej jaskyne (dnes 60 m/-25 m) v čase objavu trvala, myslím, neuveriteľných 20 hodín, a na povrch sa vrátil celý dotrhaný, skrvavený, dobitý a doráňaný. Miesto, kde sa nachádza táto šialená jaskyňa, postupom času vymizlo z pamäti ľudí i jaskyniarov, lebo sa zavalila v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, a pamätníci vymreli.
ZNOVUOBJAVENIE PO 60 ROKOCH (2007)
Keď som v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva riešil úlohu spojenú s výskumom exo- a endokrasu Silickej planiny, zaumienil som si, že Veľký ôsmy ponor musím stoj-čo-stoj nájsť. Ako zázrakom sa mi ho podarilo na ‚neviemktorýraz‘ pred zotmením a po dlhom úmornom hľadaní identifikovať v r. 2004 – dlaňami oboch rúk. Ako? V čistom zúfalstve som ich prikladal k zemi na vytypovaných miestach v ponorových závrtoch, až kým som na jednom mieste neucítil nezvyčajný chlad. Bolo to tam! Súc šťastný ako blcha nemohol som tomu uveriť: legendárna, povesťami opradená jaskyňa, nedosiahnuteľný karbunkul, a medzi systematikmi vec veľkej prestíže, bola nadosah. Nuž, dlane sú nesmierne citlivá časť ľudského tela – o tom vie svoje každý chlap i každá žena. Kto by to bol len povedal, že sa v studenom hrboľatom krase raz uplatnia ako speleodetektor… Keď si však teraz sám seba predstavím ako som sa zohýnajúc a ohmatávajúc zem motal po závrtoch – navlas ako ľudoopica – musel som v tom lese vyzerať ako totálny imbecil… Komplet nanovo sme museli vstupnú časť jaskyne vykopať spolu s Jožim Hetesim a manželmi Haršanikovcami v roku 2007.
SMRŤ V OČIACH
Vstupné časti sú v obrovskom závale. Hotové zrúcanisko – samé chaoticky nakopené mohutné skalné bloky i balvany, kusa pevnej steny tu nieto. Do troch metrov sme zával vystužili inertnými, pre prírodu neškodnými a mimoriadne pevnými pneumatikami z kamióna, ktoré sme tam dotrepali na kufri a streche mojej Škodovky 105-ky v naozaj nepredstaviteľných podmienkach. Bolo to hádam horšie ako vykopať jaskyňu. Guma z tiráka je vo vnútri vystužená mimoriadne pevnými oceľovými obručami, a jej kruhový tvar dokáže rovnomerne rozložiť nepredstaviteľne veľké sily, ktoré v podobe tlaku generuje desiatky ton ťažký okolitý zával; navidomoči nám naháňal strach. Vnútorný priemer gumy je však iba 60 cm. A v takejto mizérii sa treba naslepo božekať kolmo dolu do hĺbky. Nedá sa ver‘ zohnúť ani zdvihnúť hlavu, dokonca ani si nijako pomôcť rukami, lebo tie musia byť v gumovej úžine vystreté vzpriamene nad hlavu, aby človek vôbec prešiel. Čistá katastrofa. Zvyšok závalu sme potom vybetónovali až do hĺbky 5 m; postavili sme tam oporný múr s kruhovým prierezom. Jaskyňa je čistý brutál a masaker dokopy. Akoby vo vápencovom masíve vybuchla atómová bomba. Kam len zrak padne, všade obrovitánske labilné bloky, balvany a kamene – chaos nad chaos. A v tom sa treba plaziť. Človek má každú chvíľu pocit, že naňho ide spadnúť komplet celá jaskyňa.
GUMENÝ JOŽI
V záverečnej úžine sa rovnako ako kedysi jeden z pôvodných prieskumníkov zasekol aj inak gumený Joži, ktorý sa nevedel ani len otočiť. Ja by som sa tam ani nevtrepal, taká je tá plazivka úzka. Bezmocne som sa len prizeral, ako sa tam chudák trápi. Keby sa mu to napokon nebolo podarilo, poviem Vám – niet na svete tej sily, ktorá by ho odtiaľ dokázala vyslobodiť. Záchranná akcia je tam jednoducho nemožná.
SĽUB POST-PIONIEROV JÁNOVI MAJKOVI
Jaskyňu sme zamkli, aby z nej neuniklo tajomstvo, a sľúbili sme si, že ak tam dakedy prenikneme do neznámeho pokračovania, prídeme to oznámiť Majkovi priamo k jeho hrobu do Dolnej Stredy (pri Seredi). Do niekdajšej dediny, kde sa nachádza asi jediná škola na svete, ktorá je pomenovaná po úplne obyčajnom jaskyniarovi-objaviteľovi.
Volá sa: Základná škola Jána Majka v Dolnej Strede.
